História Tatrínu

Spolok Tatrín (1844 – 1848) bol jeden z najznámejších slovenských spolkov. Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka.

Vznikol na podnet Ľudovíta Štúra na schôdzi v Liptovskom Svätom Mikuláši v dňoch 26. – 28. augusta 1844. Predsedom spolku sa stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Prísediacimi (členmi výboru) boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tučka.

Zakladajúcu listinu podpísali (v poradí): Fejérpataky-Belopotocký, Hodža, Hurban, Štúr, Klein a iní. Uložená je v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši na Hodžovej fare. V roku 1848 predniesol hybský notár Klein na verejnom zhromaždení v Mikuláši "Žiadosti slovenského národa" - základný revolučný text tých rokov.

Vydali Pozvanie, v ktorom vyzvali všetkých národovcov pridať sa k Tatrínu:

Kto len čo-to cíti ako Slovák, musí uznať; že je zvrchovaný čas, aby sa pre slovenský národ a život niečo po slovensky začalo.